Žaneta Daroková
Ženy z rodu víl
Včera som ju videla. Znovu. Mala jej držanie tela, jej účes a spôsoby. Bola z rodu ušľachtilých .....
☺ Zoznam autorových rubrík: Košické momenty, Bratislavské zápisky, Potulky Slovenským krasom, Potulky Slovenským rajom, Bytosti prírody, Rozprávania, Po-Viedky, Myšacie diery, Súkromné, Nezaradené
Včera som ju videla. Znovu. Mala jej držanie tela, jej účes a spôsoby. Bola z rodu ušľachtilých .....
Sledujem sa v zrkadle a ohmatávam previsnuté kopčeky na mojom bruchu. Polovica leta je za humnami a ja som ešte stále nestihla prevetrať nové letné šaty, ktoré som si už na jar vyhliadla v skúšobnej kabínke jedného shopping centra
Blšie trhy a jarmoky navštevujem zásadne s prázdnymi vreckami. K tejto významnej životnej filozofii som sa dopracovala súhrou náhodných udalostí. Prvé trhy, ktoré som totiž navštívila, sa ako natruc konali vždy pred výplatou.
Jaskyniarska fotografia je špecifický fenomén. Fotíte v absolútnej tme, pričom vo väčšine prípadov dopredu neviete, aký výsledok sa na fotografii ukáže. Aký priestor vás v podzemí obklopuje. Na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave prebieha v týchto dňoch výstava fotografickej tvorby speleológov, ktorých práca alebo tvorba je spojená s podzemím Slovenského Krasu.
... je zdatná, naplnená, životodarná, vynaliezavá, lojálna, má ohromnú životnú silu, uvedomuje si svoje územie a túla sa ... Divoká žena ... Ona je hlasom, ktorý hovorí Tadiaľto, tadiaľto.
Na začiatku bolo pár mladých ľudí študujúcich umenie. A prenajatý byt. A nevyužitý priestor v ňom. Záchod. Na konci je blaf. Bratislava Art Festival. Zatiaľ.
Deti sú všade na svete rovnaké, vravím si pri sledovaní videa o živote afrických detí v slume Kibera v meste Nairobi v Keni a v hlave mi zároveň vyvstáva plno rozporuplných až naivných otázok. Veď posúďte.
"A prosím, chvíľku na bráničke počkajte. Mne trvá, kým Vám prídem otvoriť," tieto slová som si ako posledné z nášho telefonátu zapamätala, keď som stála pred pekným ružovým domom s číslom 17 a opatrne stlačila zvonček. Jedna barla vykukla spoza dverí, vráskavá ruka odtlačila vchodové dvere a ja som zbadala dve svetlosivé, nedôverčivé oči zohnutej, nízkej, ťažkopádne chodiacej starenky.
Vystúpim z dvier zaprášenej budovy do tmavého rána. Dym z komínov blízkej fabriky je štipľavejší ako inokedy. Predkloním hlavu, vytiahnem si golier kabáta na nos a splyniem na chvíľu s nocou. Pomaly kráčam, hľadím na trávu pri chodníku, vnímam trasúce sa topole, ktorých perie redne stále viac a viac. Cez chodník rýchlo prebehne myšička. Prejav života v tejto nehostinnej, železiarsko-oceľovej krajine.
Zelený umelohmotný tanier zastrčený na mriežkovanej polici nad umývadlom. Pri ňom vidlička, nožík, lyžica a plastový pohár s tromi zubnými kefkami. Jedna zubná pasta pre rodičov a jedna zubná pastička so sladkou jahodovou príchuťou ... Letmý úsmev mi prešiel po tvári ... "Tak tu si svoje kozmetické náčinie neodložím" a s pohľadom na spoločnú kúpeľňu na bratislavskom študentskom internáte som vošla naspäť do svojej izby. Utrela som páchnuci socialistický stôl aspoň trikrát (aj tak bol beznádejne špinavý) a rozložila krémy.
... prajem vám všetkým krásne leto :-) ... uvidíme sa na jeseň :-)
... pookrievam a keď náhodou zablúdite a túžite vďaka jednej krásnej žene pookriať tiež, vstúpte :-) ...
Objavila sa v schátranej budove železničnej stanice nečakane a úplne free. Krátke blond vlasy ležérne zastoknuté za malými bielymi ušami, veľké hnedé oči na belavej okrúhlej tvári, rifle až po zem a široká zelená vetrovka stiahnutá v páse. Šestnásťročná školáčka s pohybmi absolútne slobodnými a veselými. Zaujala ma svojou bezprostrednosťou a spontaneitou. Hneď by som sa pridala k nej, no úzky decentný kostým pod flaušovým kabátom nepovoľoval uzdu mojej fantázii. V tom cez železné škrípajúce dvere vlakovej budovy vošiel ON. Držal v ruke jej cestovnú tašku. Ona si medzitým kúpila lístok do Zvolena a vlak z Košíc mal každú chvíľu prísť.
Raz som sa o nej dopočula a odvtedy som ju chcela vždy stretnúť ... V mojich predstavách mala žlté vlasy, kučeravé od poslednej trvalej od nejakej mladej, začínajúcej kaderníčky zo Žltej ulice. Bývala v žltom dome na rohu slnkom zaliateho Žltého námestia. Nosila vždy uhladený kostým z nekrčivej žltej látky a tvár jej zdobil úsmev z doširoka vycerených žltých zubov. Žltá, pani Púpavová ... so žltým dáždnikom na slnku i v daždi a žltým srdcom ...
... alebo maďarčina je fuj? (koniec nadpisu) ... Človek by povedal, že slová v nadpise (v jeho prvej polovici) sú súčasnou verziou slovných múdrostí ako napríklad objaviť džina vo fľaši ... či nájsť pravdu vo víne ... či toho, že Ťa ľavou zadnou strčím rovno do vrecka? ... (ak mi z neho netrčí mobil, koniec modernej múdrosti) ... Vlak sa pravidelne pohupuje a v piatok po vyučovacom procese so študentami zrodenými snáď len z divých vajec netúžim ani po vrelých očiach toho najzlatejšieho chlpatého štvornohého (vraj) najlepšieho priateľa človeka, nieto po človečích ... (dlho mi to nezostane ...) Vyberám si iného kamoša ... Nie chlpatého, ale zasa nemého tiež. Knihu ... V žalúdku sa pokojne trávia bryndzové halušky so slaninou zo školskej jedálne. Viem, nebude mi zle (myslím to úplne dvojzmyselne). Vlak je jeden z tých vhodnejších dopravných prostriedkov na čítanie. Myslím si ... kým si nevypočujem rozhovor štyroch zhruba štrnástiek ...